Menu

Hodíte sa na prácu, ktorú robíte?

Hodíte sa na prácu, ktorú robíte?

Možno vám nič nehovorí Hippokratova klasifikácia osobností, ale keď sa povie „flegmatik, cholerik, melancholik a sangvinik“, zrazu viete, o čom je reč.

Každý z nás je kombináciou viacerých typov, pričom niektorý môže v našej povahe výrazne prevažovať alebo takmer absentovať. Aj bez odborných psychologických testov sa intuitívne dokážete v tejto typológii zaradiť, pretože k určitému správaniu inklinujete viac než k inému.

Na pracovisku trávime s inými osobami denne niekoľko hodín a neustále musíme na seba vzájomne reagovať. Niektorí ľudia radi vyvolávajú konflikty, aby si „ujasnili veci“. Iní chcú za každú cenu so všetkými dobre vychádzať, mnohokrát na úkor vlastných záujmov.

K tejto téme som mala k dispozícii publikácie štyroch autorov*, ktorých myšlienky sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Niektoré pasáže si dovolím priamo citovať, pretože výstižnejšie by som to nenapísala.

FLEGMATIK
Podľa Littauerovej (1997) by mal na každom pracovisku pôsobiť aspoň jeden flegmatik, ktorý vždy objektívne posúdi situáciu a poskytne pokojnú, vyrovnanú a nehysterickú odpoveď na rozdiel od ostatných, ktorí sa snažia presadiť svoj názor. Flegmatik je absolútne nekonfliktný typ.
„Dokáže pracovať rovnomerne a vykonávať dlhodobo monotónne pracovné úkony. Koná samostatne, nenechá sa príliš ovplyvniť, ale býva ochotný podriadiť sa aj požiadavkám kolektívu. Výhodou flegmatika je stálosť správania a sebadisciplína, kým svojou pedantnosťou a „ľahostajnosťou“ nepodráždi niekoho temperamentnejšieho. Tí flegmatikovi vyčítajú nedostatok vášne, zaujatia, malú pružnosť v konaní, rovnako ako určitú ťažkopádnosť, váhavosť a ústupčivosť, resp. pohodlnosť a pasivitu. Flegmatik nebýva príliš zhovorčivý a jeho rečový prejav je nevýrazný, pomalý. Má sklon k šablónovitosti a stereotypnosti. Nemá rád novoty, ale radšej udržiava systém, lebo sa domnieva, že zmena ho ohrozuje. Flegmatik nebýva vždy pozorným poslucháčom. Má rezervy v role prijímateľa. Ak sa hnevá na partnera, často ho trestá tým, že s ním nekomunikuje.“ (Bernát, 2011)

CHOLERIK
Na rozdiel od flegmatika je cholerik typicky konfliktná osobnosť. Správa sa urážlivo a pôsobí ako nepokojný, nestály a impulzívny človek. Znázorňuje nestabilného extroverta, ktorý je vzrušivý a nevyrovnaný, ale na druhej strane optimistický a aktívny. Jeho emócie bývajú prudké, silné a zároveň dlhotrvajúce.
Cholerici niekedy pôsobia ako ľudia bez empatie a súcitu, ale nie sú vyslovene zlí. Len sa nenarodili s dostatočnou dávkou pochopenia pre ostatných. Myslia si, že majú vždy pravdu. Obvykle ju aj majú. Silní cholerici nie vždy primerane komunikujú, a preto ťažko vychádzajú s kolegami. Cítia potrebu byť dominantnými a majú sklony k vodcovstu. Dokážu nútiť k práci iných ľudí. Ak niečo nefunguje, môžu za to ostatní. Cholerik je silná osobnosť. Vie byť veľmi agresívny, rád „tlačí na pílu“ a mnohokrát z neho kolegovia majú strach.
„Ťažko sa ovláda, a preto je jeho charakteristickým rysom neprispôsobivosť, netrpezlivosť a netolerantnosť. Nie je pozorný poslucháč, často skáče do reči, jednostranne presadzuje svoje videnie sveta a problémov. V diskusiách je často ironický. Po hádke sa dokáže rýchlo uspokojiť a je schopný kooperácie, tvári sa priateľsky. Rečový prejav cholerika je výrazný, citovo zafarbený, s viditeľnou mimikou. Je ale tvrdohlavý, dominantný a rozkazovačný. Spolieha sa na intuitívnosť." (Bernát, 2011)

MELANCHOLIK
Prejavuje sa ako nestabilný náladový introvert. Typická je pre neho nepružnosť v myslení i správaní, pesimizmus až úzkosť, zdržanlivosť, triezvosť a nespoločenskosť. Emócie u neho vznikajú pomaly, ale sú veľmi silné a dlhotrvajúce, najmä smútok. Typickí melancholici majú sklony k depresiám, neustále sa v myšlienkach vracajú k minulosti, žijú vo výčitkách, hoci svoje previnenia už stokrát oľutovali či napravili. Pritom to bývajú dobré duše so starostlivou a súcitnou povahou. Z dôvodu nízkeho sebavedomia si melancholici svoje dobré a silné stránky takmer neuvedomujú. Väčšina z nich však disponuje závideniahodným intelektom a nezriedka i umeleckým nadaním.
Pre melancholika je najvhodnejšia rutinná administratívna práca, pretože má všetky predpoklady k tomu, aby ju brilantne zvládal. Fascinujú ho čísla, zoznamy, grafy a mapy. Je to svedomitý a poriadkumilovný perfekcionista s vysokými nárokmi na seba i ostatných. V konfliktných situáciách sa ľahko urazí, pretože je citlivý. Nespravodlivé (i oprávnené) obvinenia ho veľmi dlho trápia. Nebýva hlučný, skôr nevýrazný a uzavretý, pretože mu chýba sebadôvera. Keďže pochybuje o svojich schopnostiach, úprimná pochvala ho nevýslovne poteší.

SANGVINIK
Ide o typ stabilného extroverta, ktorý je spoločenský, citlivý, bezstarostný, vitálny, prispôsobivý, činorodý, zvedavý, tvorivý, bezprostredný s vodcovským talentom, ale zároveň aj nestály. Typické sú pre neho krátkodobé emócie, ktoré vznikajú ľahko, ale ľahko sa aj upokojí. Sangvinici často prichádzajú do konfliktných situácií v práci kvôli svojej slabej stránke, ktorou je nedokončovanie zadaných úloh alebo chybovosť. Nemali by si na plecia brať toho príliš veľa, aby povinnosti dokázali zvládať poriadne a načas. Spory neberú veľmi vážne a zvládajú ich s prehľadom. Sú veľmi obľúbení a vyžarujú určitý šarm aj počas napätých situácií. Sú to pomerne silné osobnosti, ktoré sa dokážu vyrovnať so zložitými životnými okolnosťami.
Sangvinik si "ľahko osvojuje nové formy správania, dokáže pružne pretvoriť aj upevnené stereotypy a návyky. Vyznačuje sa nestálou povahou, živosťou, pohyblivosťou, rýchlym vznikom a striedaním nehlbokých citových vzplanutí. Býva veselý, optimistický, dobromyseľný, spoločenský. Pociťuje potrebu rozprávať a byť stredobodom pozornosti. Má sklon k povrchnosti a k preháňaniu. Nechá sa rozptýliť okolím." (Bernát, 2011)

Littauerová (1997) vtipne konštatuje, že melancholik nedokáže pochopiť, ako niekto môže otvoriť ústa bez toho, aby tušil, čo mu z nich vyletí. Zato sangvinik otvára ústa práve preto, aby zistil, čo mu z nich vyletí.

Tak čo, dámy, našli ste sa? Či skôr ste si v duchu predstavili kolegov, na ktorých charakteristiky presne sadli?

Práca asistentky je pestrá a rôznorodá, preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že určitý temperament je na túto pozíciu nevhodný. Šéfovia sú tiež rôzne osobnosti so svojimi náladami. Flegmatického šéfa môže „naštartovať“ cholerická asistentka. Melancholickej kancelárskej kvetinke pomôže šéf sangvinik, ktorý jej okrem nálady zdvihne aj sebavedomie. Sangvinická asistentka je komunikatívny typ vhodný do terénu, kde vďaka svojmu šarmu hravo vybaví aj nemožné.   

Pozrime sa na túto problematiku z inej stránky. Asistentky a office manažérky môžu prispieť k tomu, aby na obsadzované pozície boli vybraní správni ľudia, ktorí sa vďaka svojim prirodzeným predpokladom stanú prínosom pre firmu. Testy na zisťovanie typu osobnosti sú dnes voľne dostupné online i v tlačených publikáciách (treba vyberať renomovaných autorov). Ale radšej opatrne. Z personálnych agentúr sa tento trend rozšíril do firiem a mnoho uchádzačov je z testovania už unavených. Skúste si radšej viac všímať súčasných zamestnancov. Ak nepodávajú taký výkon, ako by mali, môžete zistiť, či sa pre nich vo firme nenájde vhodnejšia práca podľa ich „nátury“. Možno treba šéfovi pripomenúť, že melancholikov najviac motivuje pochvala, a ak ju nemajú, výkon jednoducho nepodajú. Ani keď dostanú vyšší plat. Pre flegmatikov je dôležitá zmysluplnosť zadávaných úloh. Nie je všetko o peniazoch. Ak máte možnosť ovplyvniť obsadenie pracovných miest, napríklad z pozície personalistky, snažte sa zabezpečiť pre pracovníkov prideľovanie úloh, ktoré ich budú zaujímať. Odkiaľ máte vedieť, čo koho baví? Mali by ste byť prítomná počas hodnotiacich pohovorov šéfa so zamestnancami. Aktívnym počúvaním pracovníkov a snahou vyjsť im v ústrety (samozrejme nie vo všetkom) sa výrazne zvýši ich pracovná motivácia. Z dlhodobého hľadiska týmto prístupom zabezpečíte stabilitu ľudských zdrojov vo firme.

Nezabúdajte ani na seba. Ak je vo vašej náplni práce niečo, s čím si dlhodobo neviete poradiť (nerozumiete tomu, a aj keby ste rozumeli, robiť to nechcete), treba sa v pokoji porozprávať s nadriadeným. Horšie je, ak ide o vašu hlavnú náplň práce. Vtedy sa on môže spýtať, načo ste vlastne tam. Ale ak ide o niektorú z činností, ktorú by ste mohli delegovať a namiesto nej si zobrať od kolegov inú, smelo do toho.  

*BERNÁT, L. a kol. Základy komunikácie. Trnava: AlumniPress, 2011. 132 s. ISBN 978-80-8096-147-3   /   BIRČÁK, A. Motivácia. Čo nás poháňa a prečo si s niekým nerozumieme. [cit. 2019-09-30]. Dostupné na internete: www.albisa.sk/wp-content/uploads/2016/07/albisa.sk_motivacia-sk.pdf   /   CAKIRPALOGLU, P. 2012. Úvod do psychologie osobnosti. Praha: Grada Publishing, 2012. 288 s. ISBN 978-80-247-4033-1   /   LITTAUEROVÁ, F. 1997. Osobnosti plus. Praha: Holding medium, 1997. 230 s. ISBN 80-86095-00-2

foto: Jason Salmon

Napíšte komentár