Menu

Stravné a cestovné – správna asistentka vie!

Stravné a cestovné – správna asistentka vie!

Prideľovanie stravných lístkov a tvorba cestovných príkazov býva bežnou súčasťou práce asistentiek.

I keď tieto činnosti patria pod ekonomické oddelenie, "piplačka" s výpočtami a vypĺňaním tabuliek často zostáva na asistentkách. Každá asistentka, ktorá zodpovedá za správnosť pridelených stravných lístkov a cestovných náhrad, musí poznať legislatívu. Nespoliehajte sa iba na rôzne diskusné fóra, pretože informácie tam nemusia byť aktuálne ani pravdivé. Môžete sa samozrejme poradiť, ale vždy si treba radu aj overiť a podložiť konkrétnym právnym predpisom. V žiadnom prípade neberte do úvahy konverzácie spred niekoľkých rokov. Zákony sa v našom štáte menia príliš často. Dôkladne sledujte tie, ktoré súvisia s vašou náplňou práce. Vždy tak budete o krok vpred.

Prejdime k téme stravného a cestovného.

Info pre začínajúce asistentky: Suma, ktorá sa vypočíta v cestovnom príkaze, je cestovná náhrada, hovorovo „dieta“. Diety dostávajú zamestnanci namiesto stravných lístkov, keď idú na služobnú cestu (napr. servisný výjazd k zákazníkovi alebo rokovanie). Cestovné náhrady môžu zahŕňať rôzne položky, nie len stravné. Ich výška závisí najmä od počtu hodín trvania pracovnej cesty. Nie pri každej ceste pracovník automaticky dostáva diety.

 

STRAVNÉ LÍSTKY

Aby sme sa mohli baviť o "cesťákoch", treba sa na problematiku stravného pozrieť komplexne, čiže pochopiť aj prideľovanie stravovacích poukážok. Nosným dokumentom je Zákonník práce, § 152:

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

 
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
 
(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
 
(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.


Osobitným predpisom je ďalší dôležitý dokument, ktorý sa týka ako stravných lístkov, tak aj cestovných náhrad. Od 1.7.2019 nadobúda účinnosť nové Opatrenie o sumách stravného, podľa ktorého sumy stravného pre časové pásma sú:

a) 5,10 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 7,60 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 11,60 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Z vyššie uvedených predpisov vyplýva, že stravné lístky musia byť poskytované v minimálnej hodnote 75 % zo sumy 5,10 €, to znamená, že nemôžete dostať menší stravný lístok ako 3,83 € a zároveň nie vyšší ako 5,10 €. Zároveň treba vedieť, že firmy môžu preplatiť zamestnancom celý stravný lístok (ide o benefit nad rámec zákona), alebo iba jeho časť, ako im určuje § 152 odsek 3 Zákonníka práce:

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

To znamená, že ak dostaneme stravný lístok v hodnote 3,83 €, firma nám z toho preplatí minimálne 55 %, čiže 2,11 € a maximálne 2,81 € (55 % zo sumy 5,10 €). Závisí od zamestnávateľa, pre akú sumu sa rozhodne. Na výplatnej páske nám teda môžu firmy strhávať rozdiel medzi hodnotou stravného lístka a sumy, ktorou prispieva zamestnávateľ.

Ďalší príklad: Firma sa rozhodne, že zamestnancom dá stravné lístky v hodnote 4 €. Ale prispeje im na to iba minimálne, čiže 55 % zo sumy 4 € = 2,20 €. Zvyšných 1,80 € budú strhávať zamestnancom z čistej mzdy. Možno aj vy máte takúto položku vo výplatnej páske.

Vráťme sa znova k Zákonníku práce:
Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.

Ak nadčasujete a v práci bývate aj viac ako 11 hodín, mohli by ste za ten deň dostať dva stravné lístky. Nie je to však nárokovateľné, ide len o dobrú vôľu zamestnávateľa.


Počas dovolenky, PN-ky a neodpracovaných sviatkov
 nemáte nárok na stravné. Ak si beriete dovolenku napr. na pol dňa, na stravné máte nárok, iba ak odpracujete viac ako 4 hodiny. Ak ste odpracovali 4 hodiny a na ďalšie 4 hodiny ste si zobrali voľno, nárok na stravné nemáte. Niektorí zamestnávatelia sú prístupní dohode, že do dochádzkového systému sa zapíše, že ste napríklad prišli do práce o 5 minút skôr. Znamená to, že ste odpracovali 4 hodiny aj 5 minút a oficiálne už máte nárok na stravný lístok. O takéto dohody sa nepokúšajte sama od seba. Opodstatnenie majú vtedy, ak sa viac zamestnancov začne sťažovať, prečo nedostali stravný lístok. "Veď sme robili od 7:00 do 11:00, okrem toho do práce aj tak musíme chodiť o niečo skôr, lebo sa prezliekame..." Vtedy je na mieste, aby sa asistentka u šéfa prihovorila za kolegov a môže tak vybaviť benefit pre všetkých vo firme pri čerpaní poldňovej dovolenky. Prečo to píšem? Pre mnohých robotníkov aj jeden stravný lístok navyše znamená veľa. Majú pocit, že naň majú nárok, pretože odpracovali 4 hodiny a reálne sa na pracovisku zdržali o niečo dlhšie. Zákon je postavený tak, že po odpracovaní 4 hodín a 1 minúty vzniká nárok na stravné. A čo tak 4 minúty a 1 sekunda? Je to predsa viac ako 4 hodiny.

 

Správna asistentka nikdy nechodí prosíkať za vyššie platy svojich kolegov. Môže sa však prihovoriť v takýchto drobnostiach, ktoré budú prospešné ľuďom i firme. Zamestnanci dostanú niečo navyše a firmu pár eur finančne nezruinuje. Možno šéf bude protestovať, že "tí chlapi sa v práci vôbec nejdú pretrhnúť", tak prečo by im mal on dávať niečo navyše. Veľa ľudí je vďačných aj za takéto maličkosti a prístup zamestnávateľa sa odrazí na ich pracovnom výkone.

Mnohokrát sa stane, že služobná cesta trvá 4 hodiny a 55 minút. Keď tam tých 5 minút pridáte, robotník dostane vyššie stravné. (Pozor na špekulantov, ktorí si naschvál napíšu viac hodín, takých treba rýchlo usmerniť. Čestný pracovník vždy napíše presný čas trvania cesty a takých si treba vážiť.) Asistentky, nenahováram vás, aby ste klamali, to v žiadnom prípade. Najskôr sa spýtajte šéfa, či môžete občas tých chýbajúcich 5 minút pripočítať, aby to bolo výhodnejšie pre zamestnanca. V práci treba používať aj srdce. Možno od toho robotníka tiež budete potrebovať maličkosť a on ju rád pre vás urobí. Alebo ochotne príde v sobotu do práce. Prístup k ľuďom je veľmi dôležitý.

 

CESTOVNÉ PRÍKAZY

Cesťáky sa vo firmách bežne spracovávajú spätne za predošlý mesiac. Písomný príkaz na vyslanie by sa mal dať zamestnancovi vopred, ale nie každá firma to aj reálne robí. Príslušné info nájdete v zákone alebo na stránke MPSVaR.

Väčšina firiem používa na cesťáky ekonomický softvér. Program od vás vypýta všetky potrebné údaje (dátumy, časy, typ dopravného prostriedku, spotrebu PHM...) a sám vypočíta cestovné náhrady. V niektorých podnikoch možno natrafíte na cestovné príkazy v exceli. Správnosť tabuliek si v tom prípade môžete porovnať s typickým tlačivom na cestovné príkazy. Ak by sa vám firemný spôsob tvorby cesťákov nepozdával, poraďte sa s ekonomickým oddelením. Ak sa hanbíte niečo spýtať v práci, máme tu anonymnú poradňu :)

Po príchode do novej práce zrejme nadviažete na už existujúcu agendu a budete si tak ľahko vedieť spätne pozrieť, čo sa ako počítalo. Nikdy nekopírujte bez kontroly, lebo aj predošlá asistentka mohla robiť chyby. Vždy musíte pochopiť, prečo je cesťák spravený tak ako je, nie iba kopírovať niečo, čomu nerozumiete.

Zákon o cestovných náhradách je v priamom vzťahu so Zákonníkom práce.

Zákon o cestovných náhradách rozlišuje tuzemské a zahraničné pracovné cesty. Pri oboch treba brať do úvahy, či pracovník použil firemné alebo vlastné vozidlo.

Pozrime sa najskôr na služobné cesty v rámci SR.


Príklad 1:

Pracovník prišiel ráno 7:00 do práce. O 9:00 vyrazil na obchodné rokovanie v rámci SR služobným autom. Do firmy sa vrátil o 13:00 a do 15:30 pracoval vo svojej kancelárii.

Keďže sa zdržiaval iba na území SR a cesta trvala spolu menej ako 5 hodín, cestovné náhrady sa nepočítajú (nemá na ne nárok). Pracovník dostane iba stravný lístok alebo mu bude poskytnuté stravovanie tak ako v iné dni, keď nechodí na služobné cesty.
Ak by sa z rokovania vrátil o 14:00, už by mal nárok na stravné vo výške 5,10 €, pretože podľa Opatrenia o sumách stravného by spadal do časového pásma 5-12 hodín.

 

Príklad 2:

Pracovník prišiel ráno 7:00 do práce. O 9:00 vyrazil na obchodné rokovanie v rámci SR služobným autom. Do firmy sa vrátil o 14:00 a do 17:00 pracoval vo svojej kancelárii.

Čo z tohto vyplýva? Na služobnej ceste bol 5 hodín, čiže už spadá do pásma s nárokom na cestovnú náhradu vo výške 5,10 €. Okrem toho na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval ráno 2 hodiny a poobede 3 hodiny, čo je viac ako 4 hodiny stanovené Zákonníkom práce, takže pracovník má nárok aj na stravný lístok za tento deň.

Treba myslieť aj na to, že obedná prestávka sa do pracovného času nezapočítava (výnimky sú uvedené v § 91 Zákonníka práce). To znamená, že ak má niekto pracovnú dobu od 7:00 do 15:30, je v práci 8,5 hodiny, ale reálne pracuje 8 hodín a presne 8 hodín má aj zaplatených.

Prestávky v práci sú povinné podľa Zákonníka práce § 91 odsek 1: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Odsek 4 ďalej hovorí: Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a na konci zmeny.

Náš pracovník bol v práci reálne 10 hodín, ale do dochádzky sa mu zapíše 9,5 hodiny.

 

Príklad 3:

Zamestnanec prišiel dňa 30.8.2019 ráno 7:00 do práce. O 7:30 vyrazil na služobnú cestu do ČR na vlastnom aute. Českú hranicu prekročil 8:15. Na miesto určenia dorazil 8:40 a začal vykonávať svoju prácu (napr. čistenie klimatizácie u zákazníka). O 10:00 bol hotový, sadol do auta, hranicu prekročil o 10:20 a o 11:00 bol už naspäť vo firme. Potom sa do 15:30 zdržiaval na svojom bežnom pracovisku v dielni.

Pracovník má nárok na stravný lístok, pretože na svojom pravidelnom pracovisku bol ráno 0,5 hodiny a po návrate z Čiech 4,5 hodiny. Aj keď mu odčítame obednú prestávku, stále mu vychádza, že na pracovisku odpracoval 4,5 hodiny.

Zahraničná služobná cesta sa počíta za čas strávený mimo SR - Zákon o cestovných náhradách, § 13, odsek 1 a 4:
Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni
a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Pri počítaní stravného zo zahraničných služobných ciest sa nezaobídete bez Opatrenia, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Teraz sa vráťme k nášmu pracovníkovi. V Čechách sa nachádzal od 8:15 do 10:20, čo sú dve hodiny aj päť minút. Spadá teda do prvého časového pásma. Základná sadzba z vyššie uvedeného opatrenia je 600 CZK. Keďže pracovníka platíme v Eurách, musíme si zistiť kurz ECB z toho dňa, kedy bola pracovná cesta uskutočnená. Pozor - ak by zahraničná pracovná cesta trvala dva dni (že v pondelok ide a v utorok sa vráti), počíta sa kurz za celú služobnú cestu z utorka. Kurzy CZK/EUR nájdete napríklad tu.

Dňa 30.8.2019 bol kurz CZK/EUR 25,914.

600 : 25,914 = 23,15 eur
23,15 x 0,25 = 5,79 eur

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnávateľ môže pracovníkovi okrem stravného poskytnúť aj tzv. vreckové do výšky 40 % stravného, na ktoré má nárok (§ 14 Zákona o cestovných náhradách).

Povedzme, že chceme dať nášmu pracovníkovi vreckové v plnej výške, takže mu vypočítame 5,79 x 0,40 = 2,32 eur.
Stravné a vreckové tvorí teda spolu sumu 8,11 eur.

To ale nie je všetko. Tento náš pracovník šiel do Čiech na vlastnom aute, pretože firemné bolo práve v servise. Vypýtame si od neho technický preukaz a blok z tankovania s dátumom 30.8.2019. Ak blok nemá, musíme si nájsť priemernú cenu pohonných hmôt napríklad tu.
Priemerná cena nafty v 35. KT 2019 bola 1,203 eur.

Okrem toho musíme poznať Opatrenie o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, podľa ktorého suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre
a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,053 eura,
b) osobné cestné motorové vozidlá je 0,193 eura.

Podľa tohto vzorca správne vypočítate náhradu za použitie súkromného vozidla:
(celkový počet km x spotreba lit/1 km x cena PHM za 1 lit) + (celkový počet km x 0,193) =

V technickom preukaze býva uvedená spotreba pohonnej hmoty na 100 km, napríklad 5,6 l/100 km. Do vzorca musíme dosadiť spotrebu za 1 km, čiže 0,056 litra. Spotrebe sa podrobne venuje § 7 odsek 6 Zákona o cestovných náhradách. 

Vráťme sa k nášmu pracovníkovi. Povedzme, že tam aj späť spolu precestoval 200 km. Počítajú sa kilometre z miesta výkonu práce v SR na miesto určenia v ČR a späť. Ak nemáte zapísaný stav jeho tachometra, treba si pomôcť vyhľadaním trasy na mape
Dosadíme do vzorca: (200 x 0,056 x 1,203) + (200 x 0,193) = 13,47 + 38,60 = 52,07 eur.

Celý cestovný príkaz teda bude mať hodnotu 60,18 eur. Z toho stravné tvorí 5,79 eur, vreckové 2,32 eur a cestovné 52,07 eur.

 

Výnimočne môžete potrebovať aj iné právne dokumenty z tejto oblasti. Ide o špecifické situácie, ktorým sa nebudem teraz venovať. Vyššie uvedené predpisy vám v bežnej praxi asistentky budú postačovať na to, aby sa z vás stala profíčka na stravné a cestovné. Prízvukujem, že si ich skutočne treba prečítať, pretože riešia situácie, ktoré nie je možné obsiahnuť v jednom článku. 

aktualizácia: 6.9.2019
foto: strelok

Napíšte komentár